Čo pre to urobil? Koľko nových peňazi zohnal svojou vlastnou hlavou? Aké šokujúce bilboardy a la holé zadky vylepil po Slovensku?
Keď porovnáme to, čo robil kedysi, aké peniaze minul, môžeme povedať, že teraz sa Fico šetril. Neposielal pravicu do kriminálu, nenadával novinárom, neinvestoval neskutočné peniaze do mediálnej kampane. Fico tíško plával vo volebných vodách smerom k víťazstvu s úsmevom sledujúc svojich protivníkov zúfalo pádlajúc na svojích loďkách. Skoro nič nemusel. Po 1 a pol ročnej vláde pravice sa proste stal pre Slovákov menším zlom.
Veď ako máme dať hlas naším pravicovým lídrom? Ako máme dať hlas človeku, ktorý po roky patrí k najneobľúbenejším politikom na Slovensku? Kde sú jeho plamenné vyhlásenia z koncov 90-tych rokov, že napriek všetkému, čo sa na Slovensku prihodilo, sa krajina dostane do NATO a EÚ? A dostala.
Že sa dokážeme vylízať z hospodárskeho marazmu? A dostali sme sa.
Po 14 rokoch od prvého vstupu SDKÚ do vlády, tu máme akurát platinové sitká, kopu záhadných firiem v Londýne a kolapsujúci daňový informačný systém. A keď, konečne, príde na tlačovku, nič tam nezazneje. Len Shakespeare by možno dodal; slová, slová, slová ... Volebný program sa ztenčil na “A to chcete tu mať Fica?”
Ako máme dať hlas lídrovi novej strany, ktorý v prvých voľbách získal viac ako 12 %, no jeho volebným cieľom po 1 a pol roku vo vláde je dostať sa do parlamentu? Toto je tá nekompromisná liberálna podnikateľská výzva? Toto je reprezentácia slovenských podnikateľov a manažérov, ktorí majú každý deň formovať slovenskú ekonomiku ako tigra Európy?
Ako by asi pochodil líder firmy, ktorý by mal nekompromisné postoje, no jeho firma by krachla? Ako máme obdivovať nekompromisný postoj lídra, keď v jeho dôsledku padne moja vláda, a namiesto nej tu máme nie koaličnú (ako hrozilo pre rokom a pol) ale už kompletnú jednofarebnú vládu Róberta Fica? Ak tento líder stále rozpráva o svojích postojoch, tak mi to príde, ako keby šéf skrachovanej firmy na topánky plamenne brojil proti vysokým podpädkom. Manažment nie je len o postojoch, ale aj o ich naplňaní, ináč sa tie postoje stávajú len prázdnymi pivnými rečami. Koho na Slovensku zaujímalo Grécko v posledných týždňoch?
A tak, zdá sa, že osvedčená taktika o menšom zle nevyšla. Alebo vyšla, akurát nie naším pravicovým lídrom. Po roku a pol, podľa môjho názoru, papierovo najlepšej vlády, akú kedy Slovensko malo, neukázali to, čo sme od nich čakali; tímovú, sústredenú a koordinovanú spoluprácu s ambíciou dostať nás Slovákov o trochu ďalej. Aj geniálne projekty typu odvodový bonus alebo Singapore odvial vietor prázdnych rečí a budú rýchlo zabudnuté vo vire nápadov Ficovho tímu. Škoda, aspoň ich názvy zneli zaujímavo.
Po 1 a pol roku vlády pravice sa Slovensko rozhodlo pre menšie zlo; Slováci jednoznačne volili Róberta Fica. Čo zostáva? Zostáva veriť, ze z možností, ktoré mali, si vybrali tu lepšiu. Držme si palce.
